CESTOVANIE

NAŠE CESTY

Naša cesta - vieme iba smer, nevieme kde

Cestujeme na juh v COVID-ovom období. Celkom sme najazdili vyše 6700 km a navštívili sme okrem iného aj jednu z najkrajších pláži Gerécka na ostrove Elafonisos.

Takže je koniec augusta a rozhodli sme sa vyraziť smerom na juh Európy s tým, že ani cestu ani cieľ nemáme jasný. Možno bude cesta cieľom, ktovie. Vieme však to, že sa chceme vrátiť koncom septembra, teda za približne 30 dní. K naším nejasnostiam prispela skutočnosť že sa v celej Európe, najmä južnej, zvyšuje počet pozitívnych prípadov korony (COVID-19). V dôsledku toho netušíme kde sa dostaneme, prípadne kde nás nepustia, či zatvoria do karantény. Tiež je potrebné sledovať situáciu na Slovensku, ale domov sa snáď nejako dostaneme.

Nakoľko všetky informácie o kempoch a zaujímavostiach sa dajú jednoducho nájsť na internete, nebudem sa o nich rozpisovať, maximálne pridám odkaz kde ich nájsť. Ak sa nám niečo nepáčilo, na to upozorním.

Náš prvý cieľ je Rumunsko, kde chceme prejsť cestný horský priechod Transfăgărășan o ktorom Jeremy Clarkson povedal, že je to „Cesta sveta“. Cesta prechádza horským sedlom vo výške 2042 m n. m. Vyrazili sme teda do Maďarska, kde sme prenocovali v kempe blízko Rumunských hraníc v Thermal Camping Hajdúszoboszló (47°27'24.2"N / 21°23'41.7"E).

Ďalší deň sme pokračovali do Rumunska, do miest kde začína slávna cesta Transfăgărășan. Smerovali sme do malého rodinného kempu De Oude Wilg v dedinke Cârța (45°47'01.7"N / 24°34'02.0"E). Je to malý kemp v záhrade rodinného domu (naozaj veľkej). Na jednu noc určite stačí. Voda, elektrická prípojka aj sociálky sú k dispozícii.

Ráno hneď po raňajkách (v karavane, reštaurácia v kempe nie je) hneď vyrážame na cestu. Počasie ale nevyzerá dobre, uvidíme ako to bude na druhej strane, nakoľko chceme prenocovať v kempe Dracula a urobiť si nejaké pešie túry po okolí. Zatiaľ je ale počasie proti nám. Cesta je naozaj úchvatná, ale zážitky by boli oveľa krajšie, ak by nám prialo počasie. Transfăgărășan je cesta číslo 7C smerom na Pitești. Keď sme prešli cestu až na druhú stranu pohoria, lialo ako z krhle a aj predpoveď bola na najbližšie 2 dni zlá – trvalý dážď. Preto sme sa rozhodli pokračovať v ceste smer Bulharsko. Cesta od maďarských hraníc do dediny Cârța bola kvalitou celkom dobrá, aj keď premávka bola neskutočne veľká, väčšinou sa nešlo rýchlejšie ako 70 km/h. Podobne dobrá bola aj cesta 7C až ku priehrade na druhej strane horského masívu. Potom sa kvalita cesty výrazne zhoršila a bola špatná, s malými výnimkami, až na Bulharské hranice.

Nakoľko počasie bolo naozaj zlé, teplo ale lialo, rozhodli sme sa prejsť až do Bulharska. Za cieľ sme si zvolili mesto Ruse. Nakoľko sme mali pred sebou okolo 250 km v hustej premávke prevažne po okresných cestách, išiel som na hornej hranici povolenej rýchlosti, skôr asi trochu viacej ????. Kvalita ciest sa odzrkadlila na obsahu auta, všetko čo nebolo silno pripevnené celkom slušne lietalo. Na hraniciach s Bulharskom bolo celkom plno, ale kontrola dokopy žiadna, takže to trvalo necelú hodinu. Ešte na hraničnom priechode sme si zaplatili diaľničný poplatok (mám obytné auto s hmotnosťou 5 ton), samozrejme tam bolo možné kúpiť si aj diaľničnú známku. Koľko stojí diaľničná známka neviem, ale ja som platil 10 EUR. Zaujímavosťou je, že pre poplatky za autá nad 3,5 tony sa musí určiť cesta kadiaľ sa pôjde, podľa toho sa určí cena a dokonca aj čas kedy treba cestu prejsť. V Ruse sme prespali na parkovisku v blízkosti hranice (43°52'32.8"N / 26°00'55.8"E). Parkovisko bolo obyčajné a trochu rušné nakoľko bolo hneď za hranicou. Boli tam ale potraviny, tak sme si doplnili zásoby. Kto preferuje tichšie miesto, toto parkovisko neodporúčam a treba zájsť trochu ďalej. Na jednu noc, od polnoci do rána nám to ale bolo celkom jedno.

Ráno vyrážame smer Grécko, kde chceme v prvom rade navštíviť mesto Thessaloniki. Tento deň plánujeme prekročiť hranice Grécka a dôjsť na parkovisko pre karavany v dedinke Mandraki na brehu jazera Kerkini (41°15'24.1"N / 23°08'24.0"E). Je tam k dispozícii voda, čo bolo pre náš výber smerodajné, elektrinu nepotrebujeme, máme jej dostatok. Ešte večer sme si pripravili všetko potrebné pre vstup do Grécka, bola potrebná registrácia cez internet a potvrdenia o očkovaní sme mali.

Toto všetko bolo potrebné, aby sme nemuseli ísť do karantény. Cesta po Bulharsku prebiehala dobre, kvalita bola striedavá, diaľnic málo, skôr iba okresná cesta. Celkom bolo pred nami 520 km po okresných cestách „striedavej“ kvality, čo je celkom dosť. Zvládli sme to ale dobre a poobede okolo 17 hodiny sme boli v Mandraki. Nakoľko sme mali všetko čo grécka polícia požadovala pre vstup do Grécka, trval nám prechod hraníc doslova pár minút.

Na parkovisku pri jazere Kerkini bol absolútny kľud. Ráno sme si napustili vodu a vyrazili sme na krátky presun do mesta Thessaloniki. Nakoľko sme chceli parkovať čo najbližšie k centru mesta, našli sme si ešte večer parkovisko ktoré bolo pri koncertnej sále na pobreží hneď na konci promenády (40°35'42.6"N / 22°56'55.4"E). Na parkovisku nie sú žiadne služby ani servisné miesto pre karavany, napriek tomu na 1 – 2 dni výborné miesto. Do centra mesta kúsok. Cez deň sme sa túlali po meste a večer sme hľadali nejaký kemping pri mori, kde sme plánovali zostať pár dní.

Nakoniec, aj keď chceme pokračovať niekde na Peloponéz, sme si vybrali kemping Armenistis (40°09'09.0"N / 23°54'52.9"E) na polostrove Sithonia (stredný „prst“ polostrova Chalkidiki). Výber sa nakoniec ukázal ako vynikajúca voľba, pekný kemping s vlastnou nádhernou plážou s bielym pieskom. V kempe sú reštaurácie, bary, obchody a miesta na státie sú vybavené vodovodnou a elektrickou prípojkou v tieni stromov. Sociálky sú mimoriadne čisté, teplá voda non-stop. Prekvapila nás aj výborná cena, za všetko 29 € / noc. V tomto kempingu sme pobudli týždeň. Počas pobytu sme si vyberali ďalšie miesto kde sa chceme dostať. Nakoniec sme vybrali, aj keď je to dosť ďaleko, ostrov Elafonisos, na ktorom je jedna z najkrajších pláži v Grécku, pláž Simos. Z kempu kde sme teraz je to približne 1000 km s jedným krátkym trajektom na ostrov.

Po týždni vyrážame na cestu na ostrov Elafonisos. Keďže je pred nami dlhá cesta, aj keď väčšinou po diaľniciach, rozdelili sme si ju na 2 dni. Diaľnice v Grécku sú výborné a prázdne. Trochu „hustejšie“ to bolo okolo Atén, inak úplná pohoda. Nepočítal som to, ale mám pocit, že diaľničné poplatky sú dosť vysoké, aspoň pre naše auto – platí sa podľa výšky (na hmotnosti nezáleží). Ešte pred vyrazením na cestu sme si našli parkovisko v dedinke Kiveri, kde chceme prenocovať. Malo by to byť na pláži tesne vedľa malej dedinskej maríny (37°31'39.3"N / 22°43'53.5"E). Po 720 km sme dorazili na vybrané miesto. Aj keď bolo po sezóne, reštaurácie boli otvorené, tak sme si pochutili na dobrom jedle. Miesto bolo kľudné, vyspali sme sa dobre. Na tomto mieste nie je k dispozícii ani voda, ani elektrina. Ak by niekto potreboval vodu, asi by mu ju poskytla niektorá reštaurácia.

Ráno vyrážame čo najskôr, lebo máme pred sebou ešte približne 250 km, veľkú časť však po klasických cestách a ako čas ukázal, niektoré boli celkom uzučké a niektoré aj jemne zvýšili adrenalín. Z dediny Pavlopetri ešte krátkym trajektom na ostrov Elafonisos. Jedna zaujímavosť, na trajekt treba nacúvať.

Pro príjazde do kempu Simos (36°28'38.3"N / 22°58'28.8"E) na pláži Simos, ktorý je z prístavu iba 4 km, zisťujeme že je už skutočne po sezóne. Všetko fajn, navyše toho veľa nepotrebujeme, ale obchod by sa zišiel. Je tam síce obchod, ale tovar skoro žiaden, málo hostí .... Reštaurácia bola otvorená iba sem tam, bez nejakých otváracích hodín, takže sme to museli sledovať.

Pláž Simos je skvost a kúpanie a paddleboard neskutočný zážitok. Dá sa požičať aj vodný skúter, ale 80 € za 20 minút sa mi zdalo veľa, predsa len treba byť nohami na zemi.

Na pláži Simos sme zostali 5 dní, potom nám začali dochádzať zásoby, tak sme vyrazili smerom domov. Prvý deň sme si dali za cieľ doraziť do kempingu Ionion Beach (37°50'09.5"N / 21°08'04.2"E). Kemping je skutočne perfektný, dokonca by som povedal že úžasný, ale pláž a more nanič. Okúpať sa dá, ale vo vode hneď pri pláži sú rôzne veľké kamene, čo je mimoriadne nepríjemné.

V kempingu Ionion sme riešili ďalšiu cestu smerom domov. Máme v podstate trimožnosti, naspäť ako sme prišli, loďou do Talianska, alebo cez Albánsko, Čiernu Horu, Chorvátsko a Maďarsko. Zvolili sme poslednú možnosť, takže smerujeme do Albánska. Po štyroch dňoch vyrážame cez Patru smer Albánske hranice. Tesne pred hranicami ešte prespávame na námestí vedľa reštaurácie v dedinke Ktismata (39°53'58.4"N / 20°23'49.9"E). Za reštauráciou sa dá napustiť voda.

Ráno pokračujeme smer Albánsko. Po 20 minútach sme na hraniciach, kde sa to trochu vlečie, ale po približne 40 minútach sme v Albánsku. Nezabudnite si ešte v Grécku vypnúť v mobile dátový roaming, ja som si ho vypol až na hraniciach a bez toho aby som niečo robil, ani som nevytiahol mobil z vrecka, ma to stálo 40 € (to poteší). Tu sa už začína trochu trápenie, nepretržite sa opakuj obmedzenie rýchlosti až na 30 km/h a plno policajtov. Takže cesta sa nám vlečie. V Albánsku sme si vybrali na internete ešte v Grécku kemp, ktorý bol nakoniec zatvorený, tak sme pátrali po WiFi aby sme si našli nejaký iný. Podarilo sa nám to a podvečer sme dorazili do kempu Pa Emer neďaleko mesta Drač, kde sme mali vybratý pôvodný kemping, ktorý bol ale zatvorený. Kemping Pa Emer (41°10'55.9"N / 19°28'41.1"E) je vcelku dobrý, má aj reštauráciu, k dispozícii je voda aj elektrina. Sociálky by ale potrebovali trochu zrekonštruovať. Inak v Albánsku je pomerne veľká špina, všade veľa odpadkov, takže celkovo sme mali zlý pocit. Albánci ale v pohode, aspoň tí, ktorých sme stretli. Treba mať na zreteli, že platba kartou je problematická a často nechcú ani Eura.

Z Albánka pokračujeme cez Čiernu Horu s malými zastávkami až do Chorvátska, do Dubrovníka. Oproti Albánsku sa nám v Čiernej Hore veľmi páčilo, nenašli sme tam však vhodné miesto na dlhšie zastavenie, tak sme ju iba prešli. Cez Kotorskú boku sme sa preplavili trajektom.

V Dubrovníku sme zaparkovali v kempingu Solitudo Sunny (42°39'43.1"N / 18°04'13.2"E), kde sme zostali 5 dní, než nás vyhodili, už sme tam boli deň po konci sezóny. Parkovať sa tam síce dalo, ale všetko sa vyplo a zatvorilo. Neďaleko Dubrovníka sme navštívili reštauráciu Konavoski dvori (42°32'17.0"N / 18°22'41.9"E), ktorú vrelo odporúčam. Chodíme tam už veľa rokov, minimálne 15 a vždy super. V Dubrovníku sme si požičali auto, aby sme boli pohyblivejší po okolí.